Tento sviatok sa na východe oslavuje už od 3. storočia. Podľa Konferencie biskupov Slovenska (KBS) si v ňom cirkev pripomínala "tri zázraky"
- príchod mudrcov z východu, Ježišov krst v Jordáne a jeho prvý zázrak v
Káne Galilejskej. Neskôr sa tento sviatok rozšíril aj na západ, kde sa
dôraz kládol predovšetkým na poklonu mudrcov, ktorí sú známi aj pod
pomenovaním traja králi s menami Gašpar, Melichar a Baltazár.
Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi
ukazuje, že v Izraeli hľadajú toho, ktorý bude kráľom národov. "Ich
príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako
Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k Židom a prijmú
od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone," poznamenala KBS. Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú výsady vyvoleného ľudu.
Počas tohto sviatku je tradičným posvätenie domov. Kňazi v hornej časti
dverí kriedou napíšu aktuálny rok a spojenie písmen C, M a B, skratku
latinského Christus Mansionem Benedicat, čo znamená Kristus nech požehná
náš príbytok. Počas tohto sviatku sa v kostoloch požehnáva aj voda,
ktorú si veriaci berú do svojich príbytkov.
V nedeľu 12. januára oslávia veriaci rímskokatolíckej cirkvi Sviatok
Krstu Pána. Krst Ježiša v rieke Jordán je medzníkom v jeho pozemskom
živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania. Pôvodne si ho
cirkev pripomínala na Sviatok Zjavenia Pána.